História spoločnosti
Používanie pálených tehál na území dnešného Slovenska zaviedli starí Rimania už v 1. storočí nášho letopočtu – ich prvá výrobňa bola v Stupave okolo roku 71. V druhom storočí rozšírili výrobu pálenej tehly v Bratislave, Komárne a Trenčíne. Najstaršiu tehelňu Slovenska v novoveku treba hľadať v Pezinku. Prvá písomná zmienka o výrobe tehál v Pezinku pochádza z roku 1615.
Závod patrí medzi najstaršie tehliarske prevádzky na Slovensku. Bol založený roku 1872. Jeho vznik podmienil výskyt kvalitných tehliarskych ílov na úpätí Karpát, ktoré sedimentovali v období ponónskeho mora v treťohorách.
Na základe tejto skutočnosti už od začiatku svojej existencie bol závod schopný vyrábať rôznorodý sortiment dobrej kvality, ktorá dala základ tradície a dobrého mena pezinských tehelní.
Pôvodný sortiment tvorili keramické kachle a ručne vyrábaná plná tehla. Prvá rozsiahlejšia mechanizácia nastala po prvej svetovej vojne (1925), najmä za majiteľ Krisera. Vybudovali objekt lisovne č. 1, ktorý sa skladal z poloautomatickej linky na výrobu tehál, nadpecnej sušiarne a kruhovej Hoffmanovej pece. V tom období patril tento objekt medzi najmodernejšie, technicky vyspelé prevádzky. S menšími úpravami pracoval až do roku 1973.
V roku 1895 bola založená Prvá parná tehelňa podnikateľa Imricha Rosslera. O štyri roky sa začala výstavba prvej Hoffmanovej kruhovej pece (tzv. kruhovky), ktorá v tom čase patrila medzi najmodernejšie tehliarske zariadenia na svete. Po zaniknutí pálffyovskej tehelne dostal povolenie vystavať v Pezinku ďalšiu tehelňu viedenských podnikateľ Spitzer. Zlatý vek prežívalo pezinské tehliarstvo 20. a 30. rokoch 20. storočia počas vlastníctva viedenského podnikateľa Štefana Krisera. Zavedením 3 Gibbsonových kruhových pecí sa pezinská tehelňa stala jednou z najmodernejších tehelní v ČSR a Strednej Európe vôbec. Napriek tomu, že v závode boli umelé sušiarne, mala prevádzka na 80 % sezónny charakter. Robotníkov v októbri prepúšťali a do práce nastupovali v marci nasledujúceho roku.
Po oslobodení sa Pezinské tehelne, účastinná spololočnosť, Pezinok dostali pod národnú správu, ktorá pôsobila do 7. marca 1946. Na základe vyhlášky Ministerstva priemyslu č. 1206 z 9. mája 1946 a č. 2046 z 24. októbra 1946 vytvorili zo závodov na Slovensku národný podnik Západoslovenské tehelne so sídlom v Pezinku. Do tohto národného podniku začlenili i Pezinské tehelne.
V rámci industrializácie Slovenska vybudovali kotolňu, rekonštruovali sušiareň tehál na typ Kerazont, ktorá svojou technickou úrovňou predstavovala v tom období špičku v sušiarenstve. Zvýšila sa výroba, začalo sa pracovať na dve smeny s celoročnou prevádzkou s objemom výroby 65 – 70 mil. t.j.
V týchto rokoch došlo k vyťaženiu starého hliniska a začalo sa s prípravou na otvorenie nového hliniska, ktoré sa uskutočnilo v rokoch 1959 – 1960. Celú ťažbu suroviny z tohto hliniska zabezpečovali korčekové rýpadlá a doprava dieselovými lokomotívami.
V rámci ďalšej rekonštrukcie a výstavby dali roku 1960 do prevádzky objekt výroby tehál a sušiareň typu Altner o kapacite 15 mil. t.j. V rokoch 1962 – 1965 zlikvidovali starú odležiareň na škridlu a začali s výstavbou komplexu prípravne a odležiarne o kapacite 8000 m3 suroviny na škridlu a na ostatné tehliarske výrobky. Súčasne začali práce na výstavbe lanovej dráhy a nakladacej stanice v hlinisku, ktorá mala nahradiť nevyhovujúcu a málo efektívnu dopravu dieselovými lokomotívami.
V máji 1964 vypukol v závode z nezistených príčin veľký požiar, ktorý úplne zničil lisovňu a sušiareň škridiel nad pecou č. 2 a 3. Ihneď po požiari odstránili trosky a rumoviská a postupne zabezpečovali prevádzku pece č. 2 a 3 a výrobu škridiel v lisovni typu Bűhrer. Súčasne začali práce na výstavbe novej lisovne škridiel, na poloautomatike typu Keller a Kellerových sušiarní. Tieto objekty odovzdali do prevádzky roku 1969. Počas výstavby boli v prevádzke objekty lisovne č. 1 na výrobu dierových tehál a drenážnych trubiek o priemere 5 – 16 mm, lisovňa typu Bűhrer s výrobou škridiel a výroba tehál CV 103 v novej lisovni.
Celkový objem výroby predstavoval po požiari 45 mil. t.j. Roku 1967 dali do prevádzky novú lanovú dráhu z hliniska.
V 70. rokoch začali s výstavbou modernej, progresívnej tehliarskej linky, ktorá zvýšila tehliarsku výrobu a efektívnosť výroby. Za tým istým účelom bola v 80. rokoch postavená ďalšia pec Rezistex.
Táto celovláknitá tunelová pec je plnoautomatizovaná a už v r. 1986 spĺňala všetky kritéria na kvalitný výpal produktov. Kvalitný výpal produktov pri veľmi nízkej spotrebe zemného plynu zabezpečovala vláknitá výmurovka. V r. 1988 bolo modernizovaná technológia výroby veľkorozmerných murovacích blokov. Táto plnoautomatizovaná linka spĺňala všetky kritériá vzťahujúce sa na kvalitu výrobkov, produktivitu práce a celkové náklady.
Ďalšia výstavba závodu sa začala roku 1973 likvidáciou objektu strediska č. 1, ktorý bol z technickej a bezpečnostnej stránky nevyhovujúci. Navyše sušiareň strediska zničil koncom roka 1973 požiar. Na mieste zbúraného strediska č. 1 začali s výstavbou modernej, progresívnej tehliarskej linky odborovej koncepcie, ktorá po dokončení zvýšla tehliarsku výrobu i efektívnosť výroby.
Závod úspešne zvládol problémy s výstavbou a skúšobnej prevádzky na progresívnej tehliarskej linke, ako aj úlohy spojené s vybudovaním tunelovej pece na výpal krytiny a zautomatizovanie sťahovky a nakládky suchej škridly.
Pod štátnym podnikom Západoslovenské tehelne so sídlom v Pezinku pôsobil až do roku 1990, keď sa odčlenil od Západoslovenských tehelní a vytvoril štátny podnik Pezinské tehelne. Od 1. 1. 1996 sú Pezinské tehelne akciovou spoločnosťou. V polovici roku 1999 na komplexné pokrytie požiadaviek zákazníkov tehliarskymi výrobkami bola založená dcérska akciová spoločnosť Pezinské tehelne – Paneláreň, a.s.
Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s. poskytuje odberateľom kompletný sortiment tehliarskych výrobkov – pálené murovacie materiály pre obvodové murivo TERMOBRIK, pálené murovacie materiály pre priečky, materiál pre ostatné murivo. Na zabezpečenie komplexnosti ponúkaného sortimentu Pezinské tehelne - Paneláreň, a.s. vyrába aj keramické nosníky s priestorovou výstužou, keramické stropné vložky a keramické preklady.